Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu má dvoch víťazov

30.8.2018 Vyp Od

Nobelovu cenu za ekonomiku vytvorila švédska centrálna banka „na pamiatku Alfreda Nobella“ a prvýkrát udelená v roku 1969, na rozdiel od ostatných cien, ktoré vznikli na základe poslednej vôli Nobella a boli prvýkrát udelené v roku 1901.
Rovnako ako v prípade ostatných Nobelov, nominácie a rokovania sa uchovávajú v tajnosti už 50 rokov, takže je takmer nemožné vedieť,  o čo sa výherná komisia každoročne opiera.

trofej

Z historického hľadiska je v posledných rokoch asi toľko konzervatívnych ako liberálnych ekonómov a trend bol diverzifikovaný. Spektrum výskumných oblastí, ktoré boli ocenené, bolo omnoho rozsiahlejšie. Minulý rok poputovala cena americkému ekonómovi Richardovi Thalerovi, spoluzakladateľovi takzvanej „nudge“ teórie, ktorá ukazuje, ako môžu byť ľudia presvedčení, aby prijali rozhodnutia, ktoré im umožnia žiť zdravšie a šťastnejšie.

Ženský rok
Len jediná žena získala cenu za ekonomiku od roku 1969, a to Elinor Ostrom v roku 2009.
Mikael Dahlen, profesorka Štokholmskej ekonomickej školy, uviedla, že je to ďalší z mnohých dôvodov, aby sa v tomto roku podporilo nežné pohlavie. ,,Naozaj by som chcela vidieť cenu Esther Duflo z Francúzska, ktorej výskum sa zameral na rozvíjajúce sa ekonomiky a rodovú rovnosť, alebo kubánsku Američanku Carmen Reinhart, ktorá pôsobí v oblasti verejných financií,“ vysvetlila Dahlen.

cena

Najmladšia kategória Nobelovej ceny
Najmladšia Nobelova cena tento rok oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Vytvorená v roku 1968, je podľa označenia švédskej centrálnej banky, Riksbank najprestížnejšou cenou, ktorú môže získať výskumník ekonómie. Ceny sú odovzdávané ľuďom, ktorí pracovali na vytvorení lepšieho sveta. Ekonomika má rovnaké rozsiahle účinky na spoločnosť ako ostatné disciplíny, a preto môže byť považovaná za predpoklad pre všetko, od vedeckého pokroku, až po kultúru a mier.

Dvaja víťazi
Cena bola rozdelená rovnomerne medzi Williama D. Nordhausa  za integráciu zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy“ a Paula M. Romera  za integráciu technologických inovácií do ekonomických analýz. Nordhaus vytvoril kvantitatívny model, na základe ktorého popísal interakciu medzi klímou a hospodárstvom. Romer položil základ pre model rozvoja, ktorý je tiež známy pod pojmom teória endogénneho rastu.